Ak kapela vydá debutový album po takmer 14 rokoch „bojovania“ na scéne, je to trochu netradičné a svedčí to prinajmenšom o dvoch veciach. Povedzme o tom, že jej existencia nebola bez kopy ťažkostí, a tiež o tom, že zakladateľ a hlavný ťahúň verí v to, čo robí, vie, o čo mu ide, a pre to, aby to dosiahol, urobí maximum. Toto je prípad vranovských, dnes skôr vranovsko-stropkovských BRUTE, skupiny, ktorú gitarista Steve založil ešte v roku 1998.

Prvé demo vydali ako päťčlenná formácia dva roky nato, o osem rokov neskôr boli BRUTE na ďalšej nahrávke one-man band, ale promo „Inhuman Seed Of Terror“ z roku 2010, kedy už bolo členov viac, naznačovalo, že mohli by sa začať diať veci. Našiel sa konečne bubeník, prišli koncerty a nakoniec aj debutové CD. Tiež nie bez ťažkostí, tie sa však na „Sophisticated Atrocity“ neodrážajú a tak či tak je u skupiny momentálne všetko v najlepšom poriadku.

Na pomerne skromnom časovom rozsahu - pol hodiny - máme tú česť so stopercentným, s citom stvoreným a kvalitne vyprodukovaným, so srdcom pre štýl hraným death metalom. Osem skladieb uvedie intro, ktoré ako keby vypadlo z nejakého temne ladeného amerického filmu z 50. - 60. rokov, a po nich sa už na poslucháča valí väčšinou rýchly, energický a pochmúrny kov smrti s prepracovanými, bohatými gitarovými linkami a údernými bicími. Priznávam, že po vypočutí predošlého materiálu a nových vzoriek na internete som očakával možno ešte o niečo krutejší nárez, napriek tomu však veľká časť tohto materiálu pokojne znesie označenie brutal death, navyše zaujímavo urobený. Ťažko sa mi ho aj prirovnáva k nejakej „veľkej a slávnej“ skupine. Inde po weboch padajú prirovnania od DYING FETUS cez IMMOLATION až po DESTROYING DIVINITY. Iste, spoločné s nimi majú BRUTE prinajmenšom to, že hrajú death metal. Každý veci počuje po svojom, pretože mne na um prichádza skôr prelom tisícročí a SPINECAST z amerického juhu, ktorých mi gitarové postupy, používané tempá a hudobná atmosféra agresívneho „roja zla“ - akási zvláštna „nervnosť“ brutálnych pasáží - smrtonosov z východu tak trochu pripomína. Popri tom osobne počujem ovplyvnenie hlavne 90. rokmi, tak americkou, ako aj európskou scénou. Priamočiarejší americký BDM, stavajúci skôr na melodickejších, harmonickejších gitarách, prípadne floridskí klasici BRUTALITY, ale aj PESTILENCE z čias „Testimony...“, a je toho viac. V istom momente mi dokonca prídu na um ATHEIST a ich „Piece Of Time“, to už je naozaj hlboký ponor. A môžem tiež povedať, že pri všetkej surovosti som od BRUTE nečakal materiál, ktorý bude na mnohých miestach vyslovene melodický, niekde trochu vo švédskom štýle, inde ako od FLESHGRIND na ich poslednom CD.

V pomalších momentoch sa objaví aj odkaz dávnej slovenskej melodickej deathmetalovej jednotky DEPRESY, aj vďaka veľmi dobrému hlbokému vokálu, ktorý niekedy, keď je podfarbený druhou, naškriekanou stopou, môže pripomínať aj Glena Bentona. Texty, napísané priamočiaro, s pár celkom vydarenými obrazmi, sa zaoberajú väčšinou človekom a jeho pokriveným konaním, nič šokujúco objavného, ale aj tak mám pocit, že BRUTE budú z tej sorty extrémnych kapiel, kde „ide aj o texty“, a to mi je sympatické. Rovnako ako zvukové ošetrenie nahrávky, kde sa nikto z hráčov nemusí skrývať za tzv. „nové zvukové možnosti“, proste klasicky podaný deathmetalový zvuk, kde si okrem basy plne vychutnáte všetky nástroje. Viac – menej absentujúce štyri struny sú asi jedinou vecou, ktorá by sa tu dala vytknúť, aj to tak trochu nasilu. Ešte k skladbám na albume – tri z nich sa v odlišných verziách vyskytujú na nahrávkach z rokov 2008 a 2010, ostatné sú nové. Záver asi takýto – toto je druhá z tých slovenských tohtoročných nahrávok, od ktorých som čo – to očakával, a opäť som spokojný.

Zostava BRUTE je už nejaký čas päťčlenná, túto v podstate „dvojgeneračnú“ (medzi niektorými členmi je vekový rozdiel skoro 20 rokov) bandu doplnil mladý nadaný basgitarista a jeho hru naživo oceňujú aj hudobníci, ktorí už čo – to odohrali. Celkovo ide v prípade koncertov BRUTE o predstavenie, ktoré nemá byť úvodom večera, po akom nasleduje kolekcia gore- a podobných odzemkov, na čo majú zatiaľ šťastie asi najviac. Ak ešte niekedy majú vystúpiť ako „predkapela“, tak povedzme až vtedy, keď u nás naozaj budú hrať SUFFOCATION.